Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Čo sú ferraty

O via ferata

História budovania zaistených ciest (via ferrata)

Jednoduché zaistené lezecké chodníky, akýsi predchodcovia dnešných moderných via ferát, existovali v alpských krajinách dokázateľne už v 19. storočí. Miestni obyvatelia ich budovali s cieľom skracovať si cesty medzi dolinami. Postupom času začali slúžiť aj prírodným bádateľom a priekopníkom začínajúceho turizmu.

Prvú známu via feratu, ktorá bola odborne vybudovaná pod drobnohľadom širokej verejnosti, uviedli do užívania v Rakúsku v roku 1843 a viedla na alpský hrebeň Dachsteinu. Iniciátorom jej postavenia bol rakúsky geograf a výskumník Fridrich Simony, ktorý sa v tej dobe intenzívne venoval geomorfologickému výskumu tejto časti Alp. V roku 1869 boli oceľovými lanami spojené aj oba vrcholy najvyššej rakúskej hory Grossglockner a o štyri roky neskôr postavili zaistenú cestu na najvyššiu horu Nemecka Zugspitze. V tomto smere nezaostávali ani Francúzi. Tí postavili prvé zaistené cesty na pyrenejské štíty Midi d´Ossau a Ordesa na začiatku 80. rokov 19. storočia.

Masívnejšie budovanie via ferát však bolo bohužiaľ zapríčinené celkom inými dôvodmi. Jednalo sa o vojenským stret rakúskych a talianskych armád v alpských Dolomitoch počas 1. svetovej vojny (tzv. Vojna v Dolomitoch 1915-17). Vojaci pohybujúci sa v členitom, častokrát aj extrémnom a ťažko prístupnom horskom teréne, boli nútení budovať zaistené cesty s cieľom ukryť sa pred nepriateľom, prekvapiť ho alebo strelecky kontrolovať väčšiu časť terénu z bezpečného úkrytu. Okrem oceľových lán začali vojaci počas tohto konfliktu stavať aj železné rebríky a podzemné tunely.

Neskôr, po skončení vojenského konfliktu, začali tieto zaistené cesty postupne využívať aj odvážnejší návštevníci hôr, ktorí sa ich prostredníctvom mohli dostať na exponované horské miesta v nedostupnom teréne. Mnohé z týchto prvých historických ciest slúžia návštevníkom hôr aj v súčasnosti. Postupom času si zanietení nadšenci začali uvedomovať aj nevyhnutnosť ich údržby. Tú na seba preberali najskôr turistické a horolezecké spolky. Netrvalo dlho a vzniklo nové športové odvetvie, tzv. via ferata, ktoré začalo významne ovplyvňovať aj cestovný ruch. Prirodzene, uvedomujúc si pozitívny dopad na miestnu ekonomiku, via feraty začali postupne cielene budovať a udržiavať aj orgány miestnej samosprávy a národné zväzy. Začalo sa tak diať hlavne v posledných dekádach 20. storočia.

Prvá skutočná via ferata v SR, vybudovaná v štandarde pre toto športové odvetvie, uzrela svetlo sveta v roku 2013. Nesie názov Ferrata Horskej záchrannej služby (HZS) a je situovaná blízkosti Martina v horskom masíve Malej Fatry, časť Martinské hole.

V súčasnosti možno nájsť via feraty na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a každoročne ich využívajú státisíce športových nadšencov.

Gabriel Točka

 

 

Ani turistika, ani horolezectvo

Lezenie na feraty si zamiluje každý, komu sa už klasická turistika máli, ale necítí sa byť ani horolezcom, ktorý strávi celý deň lezením na jednej skale. Feraty v sebe snúbia nádherne výhľady a adrenalín zo stúpania vo veľkých výškach. Na feraty sa často lezie v skupinách ľudí za sebou, ale za svoju bezpečnosť je zodpovedný každý sám. Lezec sa na ferate istí dvoma karabinami, ktoré sú prichytené o tlmič pádu, pričom tie sú spolu pripevnené o sedací úväz. Počas lezenia sa lezec postupne prepína medzi jednotlivými úsekmi, pričom je neustále krabinami prichytený o oceľové lano, ktoré je napevno prichytené o skalu. 

 

Výbava na ferratu

Keďže lezenie prostredníctvom via ferata prebieha často na nebezpečných úsekoch a vo veľkých výškach, je tomu potrebné prispôsobiť aj vybavenie. To ochraňuje lezcov v prípade pádu a minimalizuje riziko zranenia, ktoré by mohlo mať pre lezca fatálne následky. Súčasťou feratovej výbavy je:

helma

Helma

Helma/prilba na via feratu chráni via lezcov pred rizikom zranenia hlavy v prípade pádu. Okrem toho chráni lezcov pred uvoľnenými padajúcimi kameňmi, ktoré bývajú častou príčinou úrazov hlavy. Zvýšenú pozornosť treba dávať najmä v jarných mesiacoch, kedy sa pôsobením vody a tepla zvyšuje uvoľnovanie kameňov.

tlmič_pádu

Tlmič pádu

Tlmič chráni lezcov v prípade ich pádu a lezci sa ním istia o oceľové laná. Moderné páracie tlmiče pádu sú tvorené dvoma karabinami, ktoré sú pripevnené o pružné laná. Sú pevné a pri páde dokážu niekoľkokrát znásobiť svoju dĺžku. Obe laná vedú do púzdra tlmiča, kde je uložený párací mechanizmus. Ten sa v prípade pádu uvoľní, absorbuje kynetickú energiu a zníži riziko vážneho zranenia, ktoré môže v dôsledku pádu vzniknúť.

feratový_úvaz

Feratový úväz

Základnou časťou výbavy každého feratistu je aj feratový úväz, ľudovo nazývaný aj sedák. Je tvorený hlavnou bedrovou časťou, o ktorú je pevne pripevnený tlmič pádu. Bedrová časť sedáku je spojená popruhmi, ktoré vedú do časti určenej na zafixovanie úväzu o stehná. Moderné feratové úväzy obsahujú aj špeciálne miesto určené na zacvaknutie feratových karabín. Doplnkou a vyššou formou ochrany na ferate je aj prsný úväz. Pri jeho použití spolu s klasickým sedacím úväzom sa v prípade pádu maximalizuje rozloženie energie na celé telo. Doplnkový prsný úväz je vhodný najmä pre ťažších lezcov.

rukavice

Rukavice

Rukavice nie sú v prípade via feraty úplnou nevyhnutnosťou, mali by však byť vo výbave každého správneho ferratistu. Ochraňujú ruky lezcov pred tvorbou pľuzgierov a iných zranení a zabezpečujú správny kontakt medzi prstami a vodiacim lanom či skalou.

Aké je najlepšie ročné obdobie na via feratu?

Vhodné počasie je dôležitým faktorom, ktorý výrazne vplýva na bezpečnosť lezcov. Na lezenie je preto potrebné voliť také ročné obdobie, kedy je šanca na náhlu zmenu počasia čo najmenšia. Náhla zmena počasia však môže vzhľadom na vysokohorský terén prísť nečakane a spôsobiť značné komplikácie. Keďže lezci lezú po celý čas istený o oceľové lano, vzniká veľké riziko zasiahnutia bleskom v prípade búrky. 

Pozor: Ak vás počas lezenia zastihne náhle zhoršenie počasia, nepodceňujte situáciu. Ak je to možné, nájdite vhodné únikové miesto a okamžite opustite trasu. Pokiaľ nemôžete trasu opustiť na vhodnom mieste, vyhľadajte urýchlene miesto, ktoré vás ochráni pred úderom blesku a minimalizuje riziko smrti.

zdroj:  www.ferraty.sk